ÚvodŠportyCestná cyklistika História cyklistiky

História cyklistiky

Cestná cyklistika Dukly má nemenej vynikajúcich postáv vo všetkých obdobiach, hoci sa nemôže pochváliť toľkými medailami z vrcholných podujatí ako dráhová. Početné reorganizácie, presuny oddielu a zmeny na trénerskych postoch ovplyvnili negatívne podmienky i výsledky cestárov. V skromných začiatkoch v roku 1969 začínala partia zo Spojovacieho učilišťa z Nového Mesta nad Váhom a z priekopníkov treba spomenúť mená Petra Ftoreka, Eda Kuračku, Jiřího Sádovského, Zdena Voráčka, Hančára, Kulhánka.

Základy trénerske i funkcionárske položil Rudolf Schrimpel. Na jeho prácu nadviazal už od roku 1970 Daniel Gráč, účastník OH 1964 v Tokiu, Pretekov mieru a viacnásobný čs. šampión na ceste i na dráhe, držiteľ viacerých čs. rekordov. Tento univerzálny cyklista prišiel z Dukly Brno, pre ktorú získal vavríny na ceste, na dráhe i v teréne. Nikdy nemohol realizovať svoje odborné i praktické kvality na profesionálnej úrovni pre stále zmeny, presúvanie a rušenie družstva cestárov a vytvoriť tak rovnocennú konkurenciu Dukle Brno a RH Plzeň. Napriek tomu im často pretekári z Dukly Trenčín ukázali chrbát s nápisom na tričku ako Pavol Čambal, Ján Stejskal, Pavol Gálik, Václav Antoš, Ján Ciutti, neskôr takí jazdci ako Jiří Stratílek, Anton Novosad, Vendelín Kvetan, Milan Jurčo, Jozef Regec, Peter Prívara, či Pavel Padrnos.

Až na jednu výnimku, nemožno do bilancie Dukly zarátať úspechy Milana Puzrlu. Okrem bronzovej medaily z MS 1974 v stíhacích pretekoch družstiev všetky ostatné dosiahol, podobne ako Daniel Gráč, v Dukle Brno. Svoje skúsenosti Puzrla odovzdával v Dukle ako tréner od roku 1978. Istý čas pôsobil pri cestároch aj Dušan Škvarenina.

Najväčšou perlou na náhrdelníku úspechov cestárov Dukly ostáva strieborná medaila Milana Dvorščíka z MS roku 1994 zo Sicílie, pričom treba zdôrazniť, že ide o prvú medailu Slováka z cestného šampionátu. Vysokú hodnotu malo 3. miesto Miroslava Liptáka na Pretekoch mieru 1991. Tiež jeho celkové prvenstvo na etapových pretekoch Okolo Slovenska v roku 1990, ako štvrtého cyklistu z Dukly, resp. bývalého pretekára Dukly po Pavlovi Čambalovi (1974), Josefovi Dvořákovi (1975) a pred Jánom Valachom (1996). K najnovším aktívam cestárov patria víťazstvá v etapových pretekoch v zahraničí Maroša Kováča a Jána Šipekyho, tiež Mateja Jurča medzi profesionálmi. Patria na konto realizačného tímu pod vedením hlavného trénera Vendelína Kvetana a jeho kolegov Josefa Dvořáka a Pavla Ďurecha.

Symbolickú olympijskú pečať už od počiatku má v Dukle Trenčín práve cyklistika. Ešte pred zriadením strediska bol členom bratislavskej Dukly Jiří Daler, olympijský víťaz v stíhacích pretekoch na OH 1964 v Tokiu. K prvým trénerom patril Daniel Gráč, olympionik z Tokia a medzi pretekármi aj trénermi bol olympijský víťaz Anton Tkáč. Na ceste i na dráhe získali v doterajšej histórii cyklisti oboch kolektívov vzácne úspechy na všetkých vrcholných podujatiach, ktorými sa pýši nielen vojenský šport.

Dráhová cyklistika je od vzniku Dukly v roku 1969 v nej permanentne a rovnako stabilné miesto má v Bratislave. Determinovala to dlho jediná dráha na Slovensku než bola vybudovaná ďalšia v Prešove. Pri zrode boli pretekári Dukly ŽTU (Ženijno-technické učilište) a trénersky primát patrí Antonovi Gubrickému. K prvým menám patrili Petr Pavlíček, Miro Prymus, Jan Čáp, Ivan Pastucha. Prvé výraznejšie výsledky zaznamenali dráhari v roku 1973, odkedy začal pôsobiť v Dukle ako tréner bývalý olympionik z Ríma na tandeme s Jurajom Miklušicom – Dušan Škvarenina. Prvé medaily pre Duklu v medzinárodnej konkurencii získali stíhači Milan Puzrla a Zdeněk Dohnal na Letnej spartakiáde spriatelených armád roku 1973 v Brne.

Dukla Trenčín, resp. jej detašované pracovisko Dukla Bratislava, stala sa vážnym konkurentom cyklistických dráharských centier v Dukle Praha a Dukle Brno. Prvé medaily vôbec pre stredisko zo svetového šampionátu získali dráhari v roku 1974 zásluhou členov stíhacieho družstva reprezentácie Milana Puzrlu a Zdeňka Dohnala v Montreale. Na upresnenie: vtedy ešte majster sveta A. Tkáč nebol čelnom Dukly, až od nasledujúceho roku. Olympijský triumf v šprinte Antona Tkáča a účasť ďalších troch pretekárov na OH 1976 v Montreale bol dôkazom kvalitnej práce. Boli nimi stíhači Zdeněk Dohnal a Jiří Pokorný, na ceste v časovke družstiev na 100 km štartoval Milan Puzrla. Kredit Dukly v nasledujúcom roku upevnili ziskom titulu majstrov sveta na tandeme Vladimír Vačkář s Miroslavom Vymazalom. Najvyšší lesk Dukle pridali v roku 1978 A. Tkáč v šprinte a tandem V. Vačkář – M. Vymazal ďalšími titulmi majstrov sveta. Pre upresnenie: obaja štartovali na OH ako členovia iných klubov, V. Vačkář na OH 1972 v šprinte a M. Vymazal na OH 1976 na 1 km.

„Zlatú éru“ dráharov Dukly v osemdesiatych rokoch predĺžili tandemy. Špeciálna disciplína zásluhou Pavla Martínka, Vítězslava Vobořila, Romana Řehounka, Jiřího Illeka a Lubomíra Hargaša, obohatila stredisko o 3 zlaté, 4 strieborné a 2 bronzové medaily z majstrovstiev sveta. Zodpovedným trénerom dráharov bol najdlhšie Dušan Škvarenina, ktorý od roku 1973 asistoval Antonovi Gubrickému, od roku 1978 na vedúcej pozícii až do roku 1990 a odchodu na trénerske angažmán do Mexika. Na všetkých úspechoch bol tiež „podpis“ Antona Tkáča ako klubového i reprezentačného trénera.

Na dobrom základe robili potom okrem A. Tkáča aj ďalší tréneri Miroslav Vymazal a napokon od roku 1992 Miroslav Burčík. Na čele oddielu dráhovej cyklistiky je spolu so Stanislavom Hrabákom. Účasť ich zverencov na predošlých troch OH a najmä medaily špecialistov na viacdňové preteky dvojíc Martina Lišku a Jozefa Žabku a tiež výsledky šprintérov svedčia o ich dobrej práci. Do bilancie Dukly nepatria dvaja bývalí dráhari Miroslav Junec (juniorský majster sveta na 1 km 1978) a Jiří Pokorný (stíhač – bronzový medailista OH 1980 a MS 1981), ktorí v tom čase neboli členmi Dukly.

choď nahor