História

Futbal

Prvými športovcami – vojakmi v Banskej Bystrici boli ešte pred vznikom strediska futbalisti. Bolo to 1. júla 1965, keď prišla prvá jedenástka. Po provizóriu na štadióne hráčov presťahovali do budovy z panelov honosne nazvanej Robotnícky hotel. Dukla nadviazala na bohatú futbalovú tradíciu v meste, veď tu prvý zápas hrali už v roku 1893 a prvý klub BSC, založený v roku 1900, mal aj futbal. Po ňom prišla Slávia, ŠK, Červená hviezda a Partizán. Za skutočnú predchodkyňu po vojenskej linke možno považovať PDA (1953), DA (1954) a VTJ Dukla (1956). Napokon dokázali futbalisti v nových formách vrcholového vojenského športu najviac.

Prvú vojenskú futbalovú rotu pod vedením trénera Viliama Kováčika tvorili hráči: Bálent, Friedl, Golha, Grman, Gulda, Hnízdo, John, Kaclík, Klimeš, Kováčik, Krištofík, Palaga, Šalamon, Škorupa, Šporka, Štolfa, Trkovský, Urban a Žarnovký. Rok 1968 bol rokom prvej veľkej eufórie, keď sa cez divíziu a II. celoštátnu ligu prebojovala futbalová Dukla v tretej sezóne do I. ligy. Ešte v tom istom roku práve spomedzi zverencov úspešného trénera Arnošta Hložeka bol na OH do Mexika nominovaný druhý olympionik Dukly Ladislav Petráš.

Na Štadióne SNP na Štiavničkách sa najvyššia súťaž hrala iba rok. Návrat do nej sa podaril až roku 1977, o čo sa postaral kolektív pod vedením trénerov Jána Škripka a Oldřicha Břízu. Prvoligové kopačky vojaci obúvali do roku 1982, kedy zostúpili. Tretí comeback s trénerom Jozefom Adamcom bol trvalejší (1983-1992). Po štvrtý raz zostúpili v poslednom roku ČSFR. Od 1. júla 1993 sa futbal stal príspevkovou organizáciou mimo AŠK. Samostatný FK Dukla píše novú kapitolu histórie v samostatnej Slovenskej republike. Na rozdiel od slávnejšej menovkyne Dukly Praha, ktorej futbalový klub v roku 2000 zanikol, tá banskobystrická je naďalej životaschopná.

Najvyššou medzinárodnou súťažou s účasťou Dukly bol Pohár UEFA. Pri premiére v roku 1984 bola vyradená bundesligovou Borussiou Mönchengladbach (2:3, 1:4). Pri druhom štarte v tejto súťaži v roku 2004 už nebol futbal v štruktúre AŠK. K ďalším úspechom možno zaradiť prvenstvo Dukly v Marlboro cupe v Maďarsku (1983), v Dunhil Inter City cupe v malajzijskom Kuala Lumpur (1986) a prvenstvo v skupine Interpohára (1991). Z domácich vrcholov je pamiatka v klubovej vitríne v podobe Slovenského pohára (1981), pričom treba pripomenúť aj dve účasti vo finále (1970 a 1984). Dukla bola viacnásobným víťazom putovného Pohára Slovenského národného povstania, najstaršieho futbalového turnaja na území Slovenska, poriadaného v B. Bystrici od roku 1945. Z mládežníckych kolektívov boli majstrami ČSFR dorastenci Dukly (1989) aj žiaci (1985), majstrami Slovenska dorastenci (1988, 1989) aj žiaci (1984, 1985). Členmi reprezentačného mužstva dorastu ČSFR, ktoré získalo titul majstra Európy v roku 1990 boli Marek Penksa a Maroš Matejka.

Tréneri futbalu v neustále cirkulujúcom kádri hráčov vo vojenských zložkách to mali zložité. Preto si popri uvedených tréneroch A. Hložekovi, J. Škripkovi, O. Břízovi a J. Adamcovi (hral na MS 1962 a 1970) zaslúžia pripomenúť aj ďalší tréneri Bohumil Musil, František Cerman, Dušan Čikel, Karol Ďurina, Pavol Hudcovský, Juraj Lakota, Anton Hrušecký, Anton Dragúň, Stanislav Jarábek (hral na OH 1968), Anton Jánoš, Stanislav Seman (hral na OH, MS, ME), Pavol Michalík, Ján Ilavský, Peter Benedit, Igor Novák. Pod ich vedením hrali a zdokonaľovali svoj kumšt viacerí kvalitní futbalisti. Najlepší z nich obliekli reprezentačný dres, iní získali angažmán v zahraničí. Najvyššie stojí vo futbalovej Dukle František Kunzo, člen zlatého olympijského mužstva ČSSR roku 1980 v Moskve.

Do galérie najväčších postáv možno zaradiť aj tých futbalistov, ktorí prešli banskobystrickou Duklou a mimo nej získali najväčšie úspechy svojej kariéry. V tejto hierarchii treba uviesť mená: Milan Albrecht (1. miesto ME do 23 rokov – 1972), Peter Fieber (MS 1990), Ladislav Jurkemik (3. miesto ME 1980, 1. miesto ME 1976, MS 1982), Dušan Keketi (1. miesto ME do 23 rokov – 1972, 3. miesto ME 1980), Ján Kocian (MS 1990), Miroslav Kráľ(OH 1968), Ladislav Kuna (MS 1970, futbalista ČCSR 1969), Marián Masný (1. miesto ME 1976, 3. miesto ME 1980, MS 1982), Pavol Michalík (1. miesto ME 1976), Anton Ondruš (1. miesto ME 1976, 3. miesto ME 1980), Ladislav Petráš (OH 1968, MS 1970), Jaroslav Pollák (1. miesto ME 1976, MS 1970, 3. miesto ME 1980), Ján Pivarník (MS 1970, 1. miesto ME 1976, futbalista ČSSR 1974), Stanislav Seman (1. miesto OH 1980, 3. miesto ME 1980, MS 1982). V Dukle hral aj predseda Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély, neskorší tréneri reprezentácie Slovenska Ladislav Petráš, Ladislav Jurkemik a Ján Kocian a ďalší boli trénermi iných výberov.

Hokej

Najpopulárnejší šport Dukly v meste zaznamenal za polstoročie rapídny vzostup, veď hokejisti prišli z Opavy do Trenčína v roku 1956. Prvé mužstvo pod hlavičkou Dukly začalo hrať v Slovenskej národnej hokejovej lige od sezóny 1963/1964, jeho prvými trénermi boli L. Čiháček a Z. Chaloupka. V armádnom stredisku začali hokejisti v roku 1969. Pamätníci spomínajú už nielen na pokusy o postup zo SNHL do najvyššej súťaže, tí zasvätení už spomínajú na ukončenie pôvodnej Dukly v roku 1993. Do uvedeného letopočtu sa stali hokejisti jedným zo životodarných prameňov slovenského hokeja, ba i kanadsko-americkej NHL.

Na dobrých trénerov mali hokejisti Dukly šťastie už od počiatku, kedy sa VTJ Dukla pretransformovala z výkonnostného na vrcholový šport. Na trénerov E. Macoszeka a S. Mottla nadviazali v roku 1975 J. Walter a K. Svojše, ktorí doviedli mužstvo po prvý raz do I. ligy v roku 1977. „Malá“ Dukla z Trenčína sa tak vyrovnala „veľkej“ Dukle z Jihlavy, kde prednostne rukovali najlepší hráči. Po menej úspešnom období dvojice na striedačke R. Potsch – K. Svojše opäť do najvyššej súťaže doviedla Duklu iná dvojica B. Šajban – J. Černický (ktorého striedal J. Bruk) v roku 1983.

Tri roky práce trénerov J. Waltera a O. Výboha začali druhým miestom na Zimnej spartakiáde spriatelených armád v Minsku (vo finále podľahla Dukla CSKA Moskva) a vyvrcholilo druhým miestom v I. lige a prvými reprezentantmi. Boli nimi Oto Haščák, Vladimír Růžička a Radim Raděvič na zimných OH 1988 v Calgary, naviac O. Haščák bol prvým medailistom z MS rokov 1989 (Štokholm( a 1990 (Bern a Fribourg). K vrcholu začalo cestu trénerske duo J. Šupler – F. Hossa v roku 1990. Po druhom mieste dosiahli so zverencami v roku 1992 prvý majstrovský titul. Posledné hokejové zlaté medaily i pohár majstra ČSFR pred rozdelením republiky dosiahli hokejisti naposledy v pôvodnej Dukle. V tom pamätnom roku sa Róbert Švehla podieľal na zimných OH v Albertville na zisku bronzových medailí. Od 1. júla 1993 je samostatná Dukla mimo AŠK a teda i mimo bilancie súčasného VŠC. Nemožno rátať ďalšie majstrovské tituly SR z rokov 1994 a 1997 (tréneri J. Walter a R. Potsch), ani ďalších reprezentantov.

K hrdosti Dukly Trenčín však nepochybne patria odchovanci alebo hráči, ktorí obliekali istý čas jej dres a neskôr hrali na OH či MS alebo sa stali hráčmi najväčších profesionálnych klubov NHL. Takých hráčov je 11 Slovákov: Zdeno Cíger (OH 1998, NHL), Pavol Demitra (OH 1998, 2002, 2006, NHL), Marián Gáborík (OH 2002, 2006, NHL), Marcel Hossa (OH 2006, NHL), Marián Hossa (OH 2002, 2006, NHL), Zdeno Chára (OH 2002, 2006, NHL), Zigmund Pálffy (OH 1994, 1998, 2002, NHL), Róbert Petrovický (OH 1994, 1998, 2002, NHL), Ľubomír Sekeráš (OH 1994, 1998, NHL), Miroslav Šatan (OH 1994, 1998, 2002, 2006, NHL), Róbert Švehla (OH 1994, 1998, 2002, NHL) a 3 Česi Ivan Hlinka, Jiří Hrdina a Vladimír Růžička.

Olympionikmi okrem už uvedených boli z bývalých hráčov Dukly ešte: Jozef Daňo (1994, 1998), Eduard Hartmann (1994), Oto Haščák (1988, 1994, 1998), Branislav Jánoš (1994, 1998), Ľubomír Kolník (1994, 1998), Roman Kontšek (1994, 1998), Richard Lintner (2002), Stanislav Medřík (1994), Igor Murín (1998), Ján Pardavý (1998, 2002), Marián Smerčiak (1994). Z českých hokejistov boli olympionikmi: Josef Beránek (1998), Ivan Hlinka (1972,1976, Jiří Hrdina (1984), Tomáš Jelínek (1992), Karel Lang (1980), Pavel Richter (1984), Vladimír Růžička (1984, 1988, 1998). O zisk doteraz jediného titulu majstrov sveta v Göteborgu roku 2002 sa z bývalých hráčov Dukly postarali spolu s asistentom trénera Ernestom Bokrošom hráči: Radoslav Hecl, Miroslav Hlinka, Richard Lintner, Zigmund Pálffy, Róbert Petrovický a Miroslav Šatan. Z bývalých hráčov Dukly sa neskôr trénermi reprezentačných celkov Slovenska stali: Ernest Bokroš, Zdeno Cíger, Dušan Gregor, František Hossa, Miroslav Miklošovič, Branislav Šajban, Ján Šimčík, Július Šupler, Jaroslav Walter a Dušan Žiška (21.5.1949-17.6.2002). Napokon ešte prehľad hokejistov – olympionikov v čase štartu na OH členov Dukly:

HOKEJISTI – OLYMPIONICI:

Oto Haščák (1988, Frölunda – 1994, HC Zlín – 1998), Radim Raděvič (1988), Vladimír Růžička (1988, CHZ Litvínov – 1984, HC Slavia Praha – 1998), Róbert Švehla (1992, Malmö – 1994, Florida Panthers – 1998).

 

Lyžovanie

Pojem „slovenský Davos“ sa spájal voľakedy s Banskou Bystricou zaiste nie náhodne, hoci Vysokým Tatrám by tento epiteton pristal lepšie. Okolie mesta poskytovalo podmienky na lyžovanie a zásluhou mnohých generácií tu bola vypestovaná sympatická tradícia. Nejeden z Banskobystričanov ju pomáhal udržovať aj vo vojenskom stredisku. Lyžiari Dukly prišli ako tretí v poradí, aby spolu s futbalistami a atlétmi od 1. januára 1966 vytvorili prvú športovú rotu. Odvtedy veľkou mierou prispeli výsledkami k vyššiemu renomé športu v meste pod Urpínom. Osobitne treba vyzdvihnúť skokanov na lyžiach, ktorí priviezli medaily z olympijských hier a majstrovstiev sveta.

Príchod lyžiarov z Dukly Liberec do B. Bystrice bol viazaný tiež na vybudovanie skokanského areálu v blízkych Králikoch s dlhodobo priaznivými snehovými podmienkami. Hoci boli vypracované projekty, investovaných veľa prostriedkov a samotnými lyžiarmi bolo odpracovaných tisíce brigádnických hodín, doteraz nebol areál dobudovaný do plánovaných parametrov. Aj v existujúcich podmienkach, bez certifikátu FIS, sa však konali preteky skokanov na Králikoch. Za kvalitnými podmienkami skokani vždy museli cestovať, o to obdivuhodnejšie boli ich výkony.

Pre zachovanie chronológie treba uviesť, že krátkodobo pôsobili v Dukle dve odvetvia. Najprv zjazdári v období rokov 1966 až 1984, medzi ktorými treba uviesť mená Bašta, Heczko, Janda, Máša, Pančucha, Šťastný a Vojtěch. Pod vedením trénerov Jiřího Vlčka, Vlastimila Horáka a Mariána Králika aj v početne menšom družstve vyrástli reprezentanti. Jaroslav Janda bol vôbec prvým olympionikom Dukly na zimných OH 1968 v Grenobli. Z ďalších zjazdárov, ktorí vojenčili v B. Bystrici, bol dvojnásobným olympionikom Bohumír Zeman (1976 a 1980), t. š. starosta rodného Vrchlabí. Zjazdári Dukly dosiahli len na medaily z vojenských súťaží. Na reprezentačného trénera čs. zjazdárok sa vypracoval Pavol Šťastný a čs. zjazdárov Marián Králik.

Lyžiari – bežci pôsobili v Dukle v rokoch 1970 až 1982. Tréneri Dalibor Cisár, Pavol Šovčík a Róbert Vasiliak odviedli obetavú prácu, ale špičkový pretekár z ich zverencov nevyrástol. K prvým v bielej stope patrili Dufek, Horčička, Klement, Petr, Ryjáček.  Medailu z vojenských súťaží získal iba Grnáč. Dvojkoľajnosť znamenala preklonenie váh kvality na stranu strediska ČH Štrbské Pleso ...

Pýchou banskobystrickej Dukly boli skokani. Minulý čas je použitý správne, pretože družstvo skokanov bolo zrušené v roku 2003. Od príchodu prvej garnitúry skokanov z Liberca s menami Antal, Balcar, Doležal, Jakoubek, Lenemayer, Roman, Seget, Seidl, Šimo položil základy budúcich úspechov tréner Miroslav Martinák. Nadviazal na prácu trénera domáceho klubu Štefana Slivku, čo sa prejavilo časom aj na príleve pretekárov do Dukly spomedzi domácich odchovancov. Najlepšími zo 42 domácich boli Jozef Rusko, Jozef Hýsek, Ján Tánczos, Marián Bielčík a najmä Martin Švagerko. Hlavným trénerom v Dukle sa stal Peter Schlank, ktorý bol istý čas trénerom čs. reprezentantov. Trénermi reprezentácie doma i v zahraničí boli tiež Ján Tánczos, Ján Jelenský a Jozef Lepko.

Práve skokan na lyžiach Karel Kodejška bol prvým športovcom Dukly, ktorý získal titul majstra sveta v roku 1975 v letoch na lyžiach. Po ňom preslávil Duklu štvornásobný olympionik Jiří Parma. Bol tiež majstrom sveta na strednom mostíku roku 1987. Parma spolu s F. Ježom sa podieľali na zisku bronzových medailí družstva ČSFR na zimných OH 1992. Medzi najlepších skokanov ešte patrili Bohumil Doležal, Jaromír Liďák a Ladislav Dluhoš. Z domácich do špičky patril Martin Švagerko. Po titule juniorského majstra sveta (ešte ako žiak IŠŠ) výkonnostne vyrástol v Dukle až po medailistu z MS.

Súčasný štatút umožnil zaradenie ďalších jednotlivcov – lyžiarov do strediska. Z lyžiarov na tráve na majstrovstvách sveta v roku 1995 štartovali Jamrich a Podhorský. Najnovšie je členkou Dukly zjazdárka Veronika Zuzulová, ktorá prenikla do svetovej špičky.

Moderný päťboj

Už zloženie disciplín moderného päťboja predurčuje nielen typy pretekárov, ale aj podmienky, potrebné na pestovanie tohto športového odvetvia. Práve vo vojenských strediskách môžu splniť svoje ambície päťbojári v piatich absolútne odlišných disciplínach – v jazde na koni, šerme, plávaní, streľbe a v cezpoľnom behu. Počas celej existencie v Dukle od roku 1970 bojovali moderní päťbojári o „miesto na slnku“ so zanietením im vlastným a prispeli do pokladnice úspechov Dukly cennými kovmi.

Pri zrode prvého družstva moderného päťboja bol český dôstojník Otto Jemelka, sám účastník OH 1948 v Londýne. Mimochodom, premiéru čs. päťbojárov tam absolvoval práve s Karlom Bártů, neskôr strojcom olympijského úspechu roku 1976 v Montreale. Obaja boli vtedy príslušníci prvého Armádneho telovýchovného klubu – ATK Praha. V prvom období Dukly v Liptovskom Mikuláši – Okoličnom dal päťbojárom základy Otto Jemelka, aby na neho nadviazal ďalší tréner Karol Schwartz. Prvú konkurenciu bratislavským pretekárom na čele s olympionikom Vladimírom Černým tvorili v začiatkoch z Dukly Jiří Adam (bol v stredisku tiež ako šermiar), Zdenko Mikšovský a Jaroslav Novák.

Po presídlení do Banskej Bystrice v roku 1974 pribudli do Dukly pretekári, ktorí postupne získali dominantné postavenie na Slovensku. Takými boli Bakoš (spolu s Bártů a Starnovským člen bronzového družstva ČSSR na MS juniorov 1974 v Moskve, ako člen SVŠT Bratislava), Červenák, Kupka, Kočvara, Koráb, Mareček, Novotný, Orság, Starnovský, Topinka, Vyskočil. Aj v komplikovaných podmienkach sa výkonnostne zaradili moderní päťbojári do čs. špičky. Na OH 1976 v Montreale boli nominovaní dvaja, z nich Bohumil Starnovský bol členom družstva, ktoré získalo strieborné medaily. Jeho členmi boli Jiří Adam a Jan Bártů, bývalí členovia Dukly. Náhradníkom bol Peter Vyskočil, v nasledujúcich rokoch ako tréner a strojca vynikajúcej éry Dukly spoločne s trénermi Janom Novotným, Dušanom Poláčkom a Stanislavom Mitrengom. Na tréningu externe participovali tiež tréneri Fridrich Földes, Juraj Hanulay, Miroslav Galousek, Emil Pouchlý. Dominantnú rolu, korunovanú v osemdesiatych rokoch 20. storočia zohrali medailisti vrcholných podujatí Milan Kadlec a Petr Blažek. Aj ich postihol v najlepšej forme bojkot OH 1984 v Los Angeles. V tom roku potvrdili svoju triedu ziskom medailí na tzv. Družbe vo Varšave: Kadlec individuálne a tiež v družstve spolu s Bártů a Poláčkom ml. Poslednú medailu toho obdobia na MS juniorov roku 1990 získal Luboš Přibáň.

Po vzniku samostatnej SR a odchode českých pretekárov (aj trénera Novotného) nenadviazali už pretekári Dukly na svojich predchodcov. Po tragickom úmrtí nádejného Juraja Ondra (14.12.1973 – 13.2.1993) usporadúvajú pravidelne memoriál s medzinárodnou účasťou. Zásluhou dobudovania jazdeckého areálu v Mičinej – Kope (roku 1992) majú moderní päťbojári skvalitnené podmienky na tréning i na preteky. Dukla usporiadala 25. majstrovstvá sveta CISM roku 1993 a 23. MS juniorov roku 1997. Tam získal bronzovú medailu Daniel Baňacký, tesne predtým člen Dukly. Pod vedením hlavného trénera Dušana Poláčka ml. a Františka Píku usilujú o miesto medzi najlepšími noví perspektívni pretekári. Patria k nim Martin Áč, Ľuboš Beňo, Andrej Brečka, Tomáš Doležel, Matej Libič. Na Ivanu Veselovskú, striebornú z ME kadetiek z roku 1995 v Perpignane, chce nadviazať s ďalšími nádejami Lucia Kršňáková. Zatiaľ poslednú medailu získali Beňo s Brečkom na MS juniorov roku 2002.

 

Plávanie a vodné pólo

Plávanie v Dukle je príkladom, ako trpezlivá a vytrvalá dlhoročná práca napokon prinesie vytúžené ovocie. V podmienkach, v akých od začiatku pracovali plavci i vodní pólisti, ťažko mohli dosiahnuť výnimočné výsledky. Až najnovšie tréningové podmienky i metodika v kontakte so zahraničím napokon posunula individuality do svetovej špičky, hoci len ojedinele. Osobitne treba vyzdvihnúť prácu trénera Jiřího Waltera, prakticky od začiatku až dodnes spojeného s celou históriou plaveckej Dukly.

Ako prví to boli vodní pólisti v Žiline, kde v kasárenských pomeroch pri vojenskej škole nadšenci pod vedením trénera Emila Wiesnera začínali pod hlavičkou VTJ Dukla. Na tradície pólistov v plaveckom oddieli KČST, založenom v roku 1930, nadviazali v Žiline aktívne vo všetkých sférach p dostavbe 50-metrového krytého bazénu v roku 1963. Po TJ Lokomotíva to bola práve VTJ Dukla, založená v roku 1966, ktorá o tri roky vybojovala I. vodnopólovú ligu (1969). Vo víťaznom celku SNL hrali Godál, Kadlec, Kupka, Nemčič, Pobjecký, Podlesák, Polák, Puškáš, Šauša, Technovský a Wittner.

Štatút AS Dukla získali pólisti v roku 1970 ako odlúčený oddiel Dukly Banská Bystrica. Ešte ako aktívny športovec ho prvý viedol Jiří Walter, od roku 1972 kolektív prevzal tréner z povolania Dušan Nérer. O najvyššie 2. miesto v lige v roku 1973 sa zaslúžili hráči Baďura, Bohát, Cifra, Drozd, Frieda, Janda, Neuhaus, Movotný, Schmuck, Sýkora, Szabó, Szeley, Tomík, Uvíra. Okrem menovaných boli trénermi pólistov aj Emil Pouchlý a Pavol Pobjecký. Vojenskí pólisti pôsobili v Žiline do roku 1976, kedy boli premiestnení do B. Bystrice a tam bolo ich družstvo po desiatich rokoch zrušené.

Prví plavci prišli z Dukly Praha do Žiliny v roku 1974, aby sa spolu s pólistami presunuli v roku 1976 do B. Bystrice, kde vtedy dobudovali ďalšiu 50-metrovú krytú plaváreň. Prvý plavecký kolektív tvorili Martin Drábek, Miroslav Dvořák, Ivo Faltýnek, Petr Fiedler, Ivo Kudla, Juraj Lysonek, Ivan Merxbauer, Josef Řezníček, Pavel Skořepa, Jozef Šupka, Petr Voska. Najznámejším plavcom z ďalších ročníkov bol krauliar Petr Adamec, účastník OH 1980, ktorý však do Dukly prišiel až po štarte v Moskve.

S pamätným rokom 1974 bol spojený výnimočný úspech člena Dukly vo vytrvalostnom diaľkovom plávaní. V tom roku prišiel z Pardubíc do B. Bystrice dôstojník Ján Novák, ktorý po Františkovi Venclovskom ako druhý občan ČSSR preplával kanál La Manche. Debut mal tri roky predtým a po druhý raz to dokázal v roku 1974.

Medaily z vrcholných podujatí priniesli až plavci najnovšej generácie. Prvým bol v roku 1994 Miloslav Dolník v znaku z majstrovstiev Európy, avšak v Dukle Trenčín. Slovenskou „dvojkou“ po fenomenálnej Martine Moravcovej sa práve v Dukle stala Ivana Lange – Walterová. Premiérovú medailu získala na Svetovej gymnaziáde 1994 v Nikózii na 100 m motýlik. Päť medailí získala v období 1995-2002 na šampionátoch CISM, resp. Svetových vojenských hrách. Spolu s ňou sa vypracovali vyššie plavci účasťou na OH, MS a ME. Najnovší úspech dosiahol znakár Ľubomír Križko ziskom bronzovej medaily na majstrovstvách Európy 2006 v Helsinkách. Všetky výsledky plavcov Dukly sú spojené s menom Jiřího Waltera.

Zjazd na divokej vode

Renomé a sila slovenského zjazdu na divokej vode, prítomnosť tohto odvetvia kanoistiky vo svetovej špičke, na tom má popri Žiline zásluhu už vyše desaťročie práve Dukla Banská Bystrica. Zjazd na divokej vode zastrešuje AŠK, resp. VŠC od 1. novembra 1995. Odvtedy prispeli štyria zjazdári do medailovej pokladnice ziskom 29 medailí z majstrovstiev sveta a Európy. Pritom treba skonštatovať, že na rozdiel od vodného slalomu nepatria zjazdári medzi olympijské športy.

Na uvedenej jedinečnej bilancii za dvanásť rokov sa podieľajú prakticky dve lode a štyria pretekári, lebo ide o dve dvojkanoe. Pochádzajú zo Žiliny, kde sa grupujú najlepšie slovenské i svetové „deblkanoe“ na čele s najúspešnejšou dvojicou Vladimír Vala – Jaroslav Slúčik zo Sokola. Ďalšie dve lode súťažia pod hlavičkou Dukly a spolu s nimi tvorili častokrát úspešné hliadky.

Extratriedou sú Ján Šutek so Štefanom Gregom. Doteraz získali 21 medailí, z ktorých je 9 zlatých, 9 strieborných a 3 sú bronzové. Boli štyrikrát majstrami sveta a trikrát majstrami Európy. „Háčik“ Ján Šutek sa narodil v Považskom Chlmci, začínal ako singlkanoista v roku 1983 v Slávii VŠDS u trénera Oldřicha Kovářa. Potom prešiel ŽKV (Žilinský klub vodákov) a Sokolom, kde ho trénovali Peter Klačko a Jaroslav Slúčik. „Zadák“ Štefan Grega pochádza z Budatína a tiež začínal ako sólista na kanoe v Slávii VŠDS u Oldřich Kovářa. Potom bol členom CKC, ŽKV a Sokola pod trénerskym vedením Miloslava Hlavničku a Jaroslava Slúčika. Spolu tvoria dvojkanoe od roku 1992 a ich trénerom je Jozef Šoška.

Dvojkanoe súrodencov tvorí ako „háčik“ mladší Ľuboš Šoška a „zadák“ starší Peter Šoška, obaja rodáci zo Žiliny. Prešli žilinskými vodáckymi klubmi Slávia VŠDS, Slovan Malá Fatra, Športstav-Team, ŽKV, pričom istý čas boli členmi CAŠ Bratislava (Cestra akademické športu). Ich trénerom je otec Jozef Šoška. Pred vstupom do Dukly sa stali juniorskými majstrami sveta v zjazde (1994) a boli tretí na MS v hliadkach v slalome (1996). Bratské dvojkanove jazdilo teda aj slalom, v ktorom reprezentovalo aj na OH 1996 v Atlante. Ako členovia Dukly sa podieľali na zisku štyroch medailí z MS (z nich tri zlaté) a na štyroch medailách z ME (z nich dve zlaté).

Kulturistika a fitness

Kulturistika sa ako šport paradoxov ocitol aj v Dukle. História kulturistických súťaží, správnejšie súťaží telesnej krásy, datuje začiatky v 19. storočí. Transformácia do modernej podoby prebiehala v kulturistike búrlivo najmä na americkom kontinente v 20. storočí. Spočiatku bola organizovaná v Medzinárodnej federácii vzpierania, od ktorej sa po dvadsiatich rokoch odčlenila (r. 1968). Z početných organizácií sa najsilnejšou a otvorenou pre všetkých záujemcov stala IFBB, založená bratmi Weiderovcami v roku 1946. Hoci Medzinárodný olympijský výbor uznal kulturistiku za šport až v roku 1998, v kondičnej i súťažnej podobe, v amatérskej i profesionálnej produkcii, už funguje dávno. Oficiálne na našom území od roku 1968, kedy vznikol zväz a uskutočnili sa v Bratislave prvé majstrovstvá Československa.

Počas existencie v Dukle kulturisti v Trenčíne (od roku 1993) i v Banskej Bystrici (od roku 1998) dosiahli vynikajúce výsledky. Vyznávači bodybuildingu a fitness doteraz získali 23 medailí z vrcholných medzinárodných podujatí (14 MS a 9 ME), pričom u párov je zarátaná iba jedna medaila. Z nich bolo osem majstrov sveta a šesť majstrov Európy. Popri medailistoch v Dukle boli tiež poprední kulturisti Jaroslav Bucheň, Jaroslav Schönwiesner, Peter Sisa a Richard Zandt.

Prvým svetovým šampiónom v Dukle bol Košičan Jaroslav Horváth. Začínal ako zápasník v Osemročnom športovom gymnáziu a k svojmu novému športu prešiel ako študent Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove. Začínal v Medic Gym u Ladislava Klériho a do špičky sa dostal v Pro Body Košice pod vedením trénera MVDr. Milan Čížeka. V Dukle Trenčín pôsobil od roku 1995 päť sezón. Zo siedmich medailí najcennejšie boli tri tituly majstra sveta. V roku 2001 prešiel medzi profesionálov.

Krátko pôsobil v Dukle Pavol Ferenc, pochádzajúci z Veľkého Krtíša a absolvent FTVŠ UK v Bratislave. Bol juniorským majstrom sveta 1995. Pre Duklu získal bronzovú medailu na MS 1999. Úspešnejší boli jeho mužskí nasledovníci, ktorí sú naďalej členmi Dukly. Ľahší Igor Kočiš (hmotnosť do 75 kg), absolvent banského inžinierstva v Technickej univerzite Košice prešiel tiež klubom Pro Body a jeho trénerom je MVDr. Milan Čížek. Než prišiel do Dukly bol majstrom Európy Lausanne 2000 a dvojnásobným majstrom sveta Rangún 2001 a Káhira 2002. Bol tiež víťazom Svetových hier v japonskej Akite roku 2001. Ako člen  Dukly získal titul majstra sveta i Európy. Ťažší Štefan Havlík (hmotnosť do 90 kg, resp. 100 kg) je ďalším Košičanom, odchovancom Pro Body a zverenec trénera MVDr. Milana Čížeka. V čase pôsobenia v Dukle od roku 2001 získal šesť medailí, z nich jednu zlatú na MS a jednu zlatú na ME individuálne. Podieľal sa na dvoch medailách v zmiešaných pároch s Janou Purdjakovou.

Prvou kulturistkou v Dukle bola rodáčka z Liptovského Mikuláša Miriam Peschlová, začínajúca v tamojšom klube VTJ Technika a zverenka trénera Ing. Ľubomíra Hečku. Kariéru začala striebornou medailou na MS juniorov v roku 1995. V dvoch sezónach v Dukle získala bronzovú medailu na MS 1999 a titul majsterky Európy v roku 2000 v zmiešaných pároch vždy s partnerom Jurajom Vrábelom. Najúspešnejšou je Popradčanka Jana Purdjaková,  začínajúca v tamojšom klube Galaxy u trénera Jozefa Andreju a neskôr zverenka trénera Ľuboša Čapku. Počínajúc šiestym miestom na juniorských ME 1994 v Izmire má doteraz vzhľadom na charakter tohto športu mimoriadne dlhú kariéru. Než prišla do Dukly bola majsterkou sveta junioriek 1995, majsterkou Európy 1997 a trojnásobnou majsterkou sveta 1998, 1999, 2000. Vstup do AŠK v roku 2001 mala v zmiešaných pároch s Jurajom Vrábelom striebornou medailou na ME a bronzovou medailou na Svetových hrách v Akite. Nasledovali individuálne medaily: raz striebro 2002 a dvakrát zlato na MS 2003 a 2004. Po vytvorení páru so Štefanom Havlíkom vyhrali ME 2006.

Fitness najlepšie reprezentovala ružomberská rodáčka a letecká inžinierka (absolventka VVLŠ Košice) Marietta Žigalová. V rodine sa úspechmi tromfovali s manželom Mariánom, niekoľkonásobným majstrom sveta v nohejbale. Začínala kariéru bronzovou medailou na ME 1996 v Janove a striebornou z MS 1997 v Bratislave. V Dukle mala vynikajúci rok 1998, kedy sa stala majsterkou Európy i majsterku sveta v kategórii nad 160 cm. V roku 1999 bola tretia v Jan Tana Fitness Classic a desiata vo Fitness Olympia v Nice. Po krátkej profesionálnej epizóde sa vrátila medzi amatérky, kde sa stala majsterkou Európy 2001 v Kyjeve a majsterkou sveta 2001 v Rio de Janeiro.

Armwrestling

Jedno z najmladších športových odvetví má v slovenčine názov pretláčanie rukou. V histórii svetových šampionátov, poriadaných iba od roku 1980 a kontinentálnych majstrovstiev, poriadaných od roku 1991, stali sa slovenskí reprezentanti extratriedou. Spomedzi našich armwrestlerov sa stal pojmom Ján Germánus, ktorého niekoľko úspechov bolo spojených s Duklou Trenčín. Tento silák z Revúcej, mnohonásobný majster sveta, v počiatku svojej kariéry v roku 1994 získal sériu medailí: vyhral MS v pretláčaní v Södertalje (pravou rukou), vyhral ME v pretláčaní v Tel Avive (pravou rukou), vyhral MS juniorov v silovom trojboji v Bali a vyhral ME juniorov v silovom trojboji v Manchestri. Ďalší armwrestler Peter Gazdarica získal v roku 1995 bronzovú medailu na MS.

Jachting

V storočnom organizovanom jachtingu (IYRU bola založená v roku 1907) sa najmladšie odvetvie windsurfing dostalo do programu olympijských hier najrýchlejšie. Vznikol okolo roku 1972 a premiéroví olympionici súťažili už na OH 1984 v Los Angeles. Dvakrát už štartoval na OH aj slovenský windsrufista Patrik Pollák z Košíc. Tento elektrotechnický inžinier debutoval v Atlante ako člen Slávie TU Rasax Košice a na druhej olympiáde v Sydney ako člen AŠK Dukla B. Bystrica. V oboch prípadoch v triede Mistral skončil v strede výsledkovej listiny. Ako pretekár z krajiny bez mora sa dlhoročným usilovným tréningom dokázal presadiť do špičky ziskom titulu akademického majstra sveta a vlani vyhral po prvý raz MS.

Karate

Ako prvý z karatistov Dukly B. Bystrica sa v tomto starom ázijskom športe presadil Martin Lauko na ME 1994 individuálne siedmy a člen štvrtého družstva. Po neúrodných rokoch, kedy Berčík, Kohút, Pindiak, Važan a Zbiňovský nedosiahli reprezentačnú roveň, zúčastnil sa Ján Majer MS a ME roku 1999. Prvú medailu získal Marián Kadlečík v roku 2000 za tretie miesto na ME juniorov a podieľal sa na titule majstrov Európy družstiev v Celje. Vyrovnal sa mu v roku 2001 junior Peter Macko ziskom striebornej medaily z ME aj ako člen víťazného družstva na ME v Budapešti. Od roku 2002 je ozdobou Dukly Klaudio Farmadín. Predtým ako člen UMB B. Bystrica získal 14 medailí (MS 1, ME 10, Akademické MS 3). Pravidelne sa presadzuje vo svetovej špičke v zápase kumite. Doteraz ako člen Dukly získal okrem 8 medailí z Akademických MS ďalších 6 medailí: 2002 tretí na MS v Madride, 2003 tretí na ME v Brémach, 2004 tretí na MS v Monterrey, tretí na ME v Moskve, 2005 prvý na ME vo Viedni, 2007 prvý na ME v Bratislave.

Motorizmus

Autokros. V krátkom pôsobení v Dukle B. Bystrica sa autokrosový jazdec, inžinier Igor Vlasatý, presadil v seriáloch pretekov majstrovstiev Európy. V roku 1999 zvíťazil a v roku 2000 obsadil druhé miesto.

Motokros. Pod hlavičkou Dukly zohrali svoju roku aj motokrosoví jazdci. Zatiaľ čo Buda, Chyla a Majer sa nepresadili medzi najlepšími v rokoch 1995-1998, dokázal to ich nasledovník Jaroslav Katriňák. Predtým ako člen Dukly Praha v rokoch 1990-1995 získal na MS enduro 6 medailí v štvortaktoch cez 500 ccm, v roku 1991 získal titul majstra sveta. V Dukle B. Bystrica mal najúspešnejšie dve sezóny: roku  1998 bol tretí v seriáli MS a druhý v ME, roku 1999 mu v MS patrila opäť tretia priečka. V nasledujúcich dvoch rokoch skončil šiesty. O tom, že J. Katriňák je stálicou svetového motokrosu, dokazuje pri štartoch na Rely Paríž – Dakar. V roku 1998 mal debut ako prvý Slovák v histórii a cieľ po prvý raz dosiahol (ako deviaty medzi motocyklistami) pri štvrtom štarte práve v roku 2007.

Vodný motorizmus. Od roku 2000 reprezentuje Duklu B. Bystrica úspešne na motorových člnoch Marián Jung. Prišiel s vizitkou majstra sveta z roku 1998. Odvtedy pod vedením trénera a manažéra Jána Miškoviča získal 12 medailí zo šampionátov v triedach OSY 400 a 0-125 ccm. Medaily z MS: 2001 tretí v Bratislave, 2002 druhý v Tartu, 2003 druhý v Brodenbachu, 2004 tretí v Ji-Nan 0-125 a v Ercsi, 2005 tretí v Talline, medaily z ME: 2000 tretí v Oult on Broade, 2001 prvý v Miláne, 2002 prvý v Duisburgu, 2003 druhý v Ercsi, 2004 prvý v Bitterfelde 0-125 ccm, 2005 tretí v Bitterfelde 0-125 ccm.

Orientačný beh

Vyznávačov prírodného športu akým je orientačný beh prichýlili obe Dukly. Toto moderné odvetvie, pochádzajúce zo Škandinávie (IOF bola založená v roku 1961, prvé ME sa konali v roku 1961 a prvé MS v roku 1966) predstihli premiérové majstrovstvá Slovenska v roku 1954. V trenčianskej Dukle vynikol v osemdesiatych rokoch strojnícky inžinier Jozef Pollák, rodák z oravskej Zázrivej. V roku 1983 bol na majstrovstvách sveta člen striebornej štafety. Vo vojenskom i po návrate do Slávie TU získal ďalšie úspechy. Jeho snímka z MMM v Košiciach svedčí tiež o jeho maratónskych kvalitách. Z orientačných bežcov v banskobystrickej Dukle na MS juniorov v roku 1999 štartoval Štefan Šurgan

Rádioorienačný beh

V tomto špecializovanom odvetví orientačného behu dosiahli pretekári Dukly Trenčín pozoruhodné výsledky. V čase pôsobenia v stredisku získlai desať medailí, z nich najviac Peter Jurčík päť. Medailisti v rádioorientačnom behu: 1994 – P. Jurčík prvý na MS individuálne i v družstvách, J. Janouš prvý na MS juniorov, J. Janouš s P. Illešom prví na MS v súťaži družstiev, 1995 – M. Vlček druhý na MS juniorov, P. Illeš tretí na ME v súťaži družstiev, 1996 – P. Jurčík druhý na ME individuálne a tretí v družstvách, 1997 – P. Jurčík druhý na MS v súťaži družstiev.

Šerm

Krátka šermiarska epizóda Dukly v odlúčenom družstve v Liptovskom Mikuláši – Okoličnom trvala v rokoch 1972-1974. Než boli šermiari preložení do Olomouca, zažili v tamojšom kaštieli aj trochu romantiky, lebo „záklaďáci“ tam boli ubytovaní. V tomto kolektíve boli vtedy Adam, Holub, Jurka, Kail, Kořístka, Prskavec, Štěpánek, Timko a Vršecký. Z nich ako prvý reprezentoval Jurka na MS 1974 v Grenobli. Zo zverencov trénera Vincenca neskôr vynikli traja ako olympionici. Členmi Dukly Olomouc boli Jaroslav Jurak (OH 1976 a 1980) a Jaromír Holub (POH 1980). Jurka získal naviac striebornú medailu na MS v roku 1985 v Barcelone v korde. Jiří Adam ako člen Lokomotívy Praha bol členom strieborného družstva v modernom päťboji na OH 1976 v Montreale a ako šermiar štartoval ešte na OH 1980 v Moskve.

Športová gymnastika

Prví športoví gymnasti prišli do Banskej Bystrice zo ŽTU (Ženijné technické učilište) z Bratislavy v roku 1969. Prvým trénerom bol Vladimír Kovačič a po ňom Valentín Cap. K prvým „náraďovcom“ patrili tí z fotografie. Chýbal medzi nimi Juraj Kniežo, neskôr predseda Čs. zväzu ŠG a v novom režime člen predstavenstva spoločnosti, zaoberajúcou sa kulturistikou a fitness. V roku 1974 v rámci reorganizácie boli prevelení pretekári z Dukly Praha, ktorí prenikli ako prví do čs. reprezentácie. Spolu s Hájkom, Hudecom, Kolářom, Mudříkom, Netušilom, Pavlů, Petrželom a Večeřom bol posilou aj tréner Ferdinand Daniš (rodák z Lučenca – Opatovej), bývalý trojnásobný olympijský finalista (OH 1952, 1956, 1960). Neskôr k nim pribudli z reprezentantov Kadlec, Kovář, Hron, Stanovský. Tu treba vysvetľujúcu poznámku o Janovi Zoulíkovi, ktorý iba hosťoval v I. lige a teda ani v čase štartov na OH (1976, 1980) nebol členom Dukly. Miloslav Netušil skôr než prešiel na trénerky post, štartoval na svojich tretích OH (predtým ako člen Dukly Praha na OH 1968 a 1972).

Ďalšiu garnitúru Dukly tvorili s českými gymnastami aj slovenskí, keď k domácim odchovancom trénera Adama Bellu Rudolfovi Babiakovi (OH 1980), Alojzovi Drexlerovi a Vladimírovi Brummerovi pribudli Pavol Janíček zo Žiliny, či Bratislavčania Leonard Kornoš (náhradník na OH 1980), Koloman Hianik a ďalší. Práve oni s Dušanom Hilbertom, Miroslavom Kučeříkom (OH 1980) a Arnoldom Bugárom (OH 1992) patrili k posledním špičkovým gymnastom Dukly pred zánikom (1989). V Trenčíne to bol ako posledný pred zrušením Kováč (1993).  Treba vyzdvihnúť okrem spomenutých trénerov aj prácu Milana Supeka (tiež medzinárodného rozhodcu najvyššej triedy) a Andreja Zachara. Dnešný zástupca riaditeľa VŠC Dukla PaedDr. Miroslav Kučeřík bol v čase štartu na OH v Moskve členom Zbrojovky Brno.

Tenis

Od októbra 1997 sa rátal rok základnej vojenskej služby v Dukle B. Bystrica tenistovi Karolovi Kučerovi. V tom období dosiahol viacero vynikajúcich výsledkov. Už začiatkom roku 1998 zapísal do kroniky slovenského tenisu víťazstvo v Hopmanovom pohári družstiev v Perthe spolu s Karin Habšudovou. Vzápätí vyhral v Sydney svoj tretí turnaj ATP a hral v semifinále grandslamového turnaja Australian open v Melbourne. Potom sa prebojoval do finále Mercedes cupu v Stuttgarte, hral v semifinále v Antverpách, Hamburgu a Amsterdame, zvíťazil v New Havene, hral vo štvrťfinále ďalšieho grandslamového turnaja US open vo Flushing Meadow. Spolu s Dominikom Hrbatým v Buenos Aires víťazstvom nad Argentínou vybojoval postup do svetovej skupiny Davisovho pohára. Napokon sa dostal do semifinále Grand slam cupu v Mníchove, čo bolo po prvý raz v kariére. Právo hrať na tomto stretnutí šampiónov si zaistil Karol Kučera skvelou sezónou, v ktorej sa dostal na šieste miesto svetového rebríčka.

Ostatné športy, ktoré boli istý čas v Dukle, boli viac, či menej úspešné, ale ich protagonisti nedosiahli výsledky spĺňajúce kritériá pre zaradenie do jubilejnej publikácie (medaily z OH, MS, ME, resp. z vrcholných vojenských súťaží). Keďže výnimka potvrdzuje pravidlo, za takú možno považovať majstra sveta kickboxera M. Navrátila z roku 2000.

Triatlon

V triatlone v Dukle Banská Bystrica po Schlencovi a Rybanskom (ME 1995) boli menej úspešní Bartoň s Poušom. Po nich sa k špičke priblížili Adamec, Milichovský, Pichrt, Poledna (štvrté družstvo na MS CISM 1992) a naposledy Kristl, člen tretieho družstva na MS CISM 1998 a jedenásty na ME roku 2000. Zásluhou cyklistov sa na medailové miesta presadili pretekári Dukly Trenčín. Začal to na ME 2000 v duatlone strieborný Jozef Grešš. Na neho nadviazal na ME 2003 na Donovaloch v zimnom triatlone (do 22 r.) víťazstvom Matej Jurčo a 3. miestom ako člen družstva. Na MS juniorov 2003 v Nemecku získal titul v zimnom triatlone Matej Jurčo. Na MS juniorov v zimnom triatlone 2005 na Štrbskom Plese bol druhý Branislav Zachar a tretí Kasidlo. Na ME juniorov v zimnom triatlone 2004 vo Wildhause sa stal majstrom Peter Velits a tretí bol Martin Velits. Na juniorských ME 2005 vo Freudenstadte získal striebornú medailu Branislav Zachar.

V boxe v Dukle Olomouc v oboch obdobiach subordinácie (1969-1970 a 1991-1992) nezískali borci väčšie úspechy, prevyšujúce domáce majstrovstvá. Mimoriadnu prácu v prvej sekvencii i neskôr pri príprave juniorského majstra sveta a dvojnásobného finalistu ME Michala Franeka Dukla – 1989 a Martin 1991 odviedol tréner Horymír Netuka (17.9.1929-26.8.2001). Najlepším v orientačnom potápaní bol Radovan Sečkár, ôsmy na MS 1998. Za skialpinistom v Dukle Trenčín, Róbertom Gálfym, bolo niekoľko kvalitných výkonov, avšak nie majstrovských. Stolní tenisti hrali pod trénerskou taktovkou Jaroslava Uherčíka pod hlavičkou Dukly Trenčín na pôsobiskách v Topoľčanoch a Novej Dubnici v rokoch 1985-1993. Najvyššie hrali v I. lige (premiéra v roku 1987) a reprezentačnými raketami disponovali bratia Brodovci a bratia Javůrkovci. Napokon volejbalisti Dukly Trenčín, so strediskom spojení dlho (1969-1985), no ich maximum bolo zasiahnutie len do najvyšších domácich súťaží. Za výsledkami nad vysokou sieťou treba vidieť prácu trénerskych tandemov M. Ligo – J. Labuda (postup do I. SNL v roku 1972), P. Chwaszcz – I. Kodaj (postup do I. ligy v roku 1977) a O. Drengubiak – I. Kodaj (opätovný návrat do extraligy v roku 1979). Napokon spolupráca trénerov O. Drengubiaka a P. Kalného, pod ktorými volejbalisti hrali „labutiu pieseň“ pred definitívnym preložením do Liberca.

choď nahor