História kanoistiky
Rýchlostná kanoistika v Dukle je ukážkou toho, ako to fungovalo v predošlom režime a aké životodarné sú impulzy v nových podmienkach. Popri pražskej Dukle mohli rýchlostní kanoisti v trenčianskej Dukle iba paberkovať, aby ich napokon v roku 1985 zrušili. Od prvého roku samostatnej Slovenskej republiky a začiatku novej éry zozbierali vodáci obdivuhodnú zbierku úspechov a potvrdzujú oprávnenosť svojej existencie, podopretú serióznou prácou.
Oprávnene bola rýchlostná kanoistika zriadená v Dukle Trenčín pre prirodzené podmienky na rieke Váh, kde má vodácka tradícia najstaršie korene na Slovensku. Veslári tu začali už koncom 19. storočia a kanoisti mali od roku 1923 po Prahe druhý najstarší čs. vodácky odbor. Výkonnostný vzostup urobila rýchlostná kanoistika v Dukle od roku 1970 pod odborným dohľadom prvého trénera Vladimíra Špačka, olympionika – kajakára z OH 1960 v Ríme, ktorý bol v stredisku do roku 1979. Spomedzi prvých pretekárov urobili prvé majstrovské zápisy v päťkanoe, teda v bývalej disciplíne. Loď v zložení Urban, Tóth, Válek, Panuška, Výborný si po roku 1971 dala repete aj v roku 1972. Z majstrovstiev ČSSR 1973 pribudlo do vitríny Dukly šesť zlatých medailí.
Prvé výraznejšie výsledky dosiahli ziskom medailí z vrcholných vojenských súťaží kajakár Viktor Podloucký víťazstvom roku 1974 v Tate, singlkanoista Ladislav Válek bol piaty na MS 1973 v Tampere na 10 km, ďalšou striebornou medailou z MSA 1975 ďalší singlkanoista Peter Biskupič. Za najhodnotnejšie z tohto obdobia možno považovať semifinálové 7. miesto Jindřicha Wybranieca v štvorkajaku na olympijských hrách 1976. Treba súčasne upresniť, že v čase štartu na uvedených OH v Montreale bol už V. Podloucký členom Dukly Praha, podobne ako ďalší v K-4 Lubor Štark členom Slávie UK Bratislava. V nasledujúcich dvoch sezónach reprezentovali na svetových šampionátoch Biskupič, Borkovec i Štark, ale olympijskej nominácie v roku 1980 sa nedočkali. Štvorkajak Dukly v zložení Hagara, Lipták, Blaho, Miškovič dokonca na čs. šampionáte porazila aj K-4 nominovanú na MS. Trénerske žezlo po K. Špačkovi prevzali M. Řezníček a J. Wybraniec.
Už v prvom roku renesancie rýchlostnej kanoistiky v novej Dukle priniesol ako prvý medailu Attila Szabó z majstrovstiev sveta 1993 v Kodani. Tento skvelý kajakár a bývalý majster sveta po návrate z Dukly Praha tak stihol rozšíriť svoju pozoruhodnú zbierku medailí. Odvtedy kanoisti získali na OH, MS a ME desať medailí, čo je dôkazom pevného miesta v Dukle a svedčí to aj o kvalite trénerskej práce J. Zigu, J. Divinca, L. Komárka a P. Biskupiča.
Najväčší podiel spomedzi medailistov mal kanoista Slavomír Kňazovický s 1 zlatou, 3 striebornými a 1 bronzovou medailou. Z troch olympijských štartov získal jednu medailu v roku 1996. Od roku 2001 je práve on hlavným trénerom oddielu kanoistiky, pričom ďalším trénerom je Radovan Šimočko. Najviac sa darí viacčlenným posádkam, osobitne štvorkajakom. Po štvornásobnom olympionikovi Petrovi Pálešovi viac v Dukle očakávajú od jeho nasledovníkov – kanoistov.