Ázijské športy džudo a karate si našli pozoruhodnú popularitu aj v Európe. V československom vojenskom športe bolo džudo už do počiatku organizovaných foriem. Z Prahy družstvo presídlilo do Plzne, odkiaľ v januári roku 1968 bolo preložené do vzniknutého AS Dukla v Banskej Bystrici. Odvtedy až doteraz patria džudisti k úspešným odvetviam, keď rozširujú medailovú bilanciu zo všetkých vrcholných súťaží.
Netradičný šport v Dukle od počiatku stál na základoch zanietenej a odborne kvalifikovanej práci českých trénerov a pretekárov. Osobitne treba vyzdvihnúť pôsobenie dlhoročného šéftrénera Jiřího Syneka, prakticky od začiatku až do jeho odchodu do dôchodku, ba i potom pomáhal ako konzultant. Bol tiež autorom odborných knižných publikácií, podieľal sa na inštruktážnych filmoch a pre propagáciu džuda urobil veľa v Čechách, na Slovensku i v zahraničí.
Na dlhoročnej úspešnosti džudistov Dukly mali zásluhu aj ďalší špičkoví tréneri. Takými boli bývalí reprezentanti Michal Vachun, Ludvík Wolf a neskôr jeho odchovanci Vladimír Novák, Stanislav Tůma, Vladimír Procházka či Ján Gregor, s mládežou pracoval František Jirsák. Vôbec prvú medailu získal ťažký Vladimír Novák v roku 1971 na Majstrovstvách spriatelených armád v KĽDR. Taktiež prvú medailu z majstrovstiev Európy v roku 1975 získal V. Novák a o rok bol v Montreale prvým džudistom – olympionikom. Svojou hmotnosťou bol kvalitným sparringpartnerom svojmu nástupcovi Vladimírovi Kocmanovi.
Vladimír Kocman bol vôbec prvým československým džudistom, ktorý získal olympijskú medailu (1980) i medailu zo svetového šampionátu (1981).
Vrcholným období džudistov Dukly boli osemdesiate roky, kedy získali 10 medailí z vrcholných súťaží. Podieľali sa na nich okrem Vladimíra Kocmana v ľahších hmotnostiach Pavel Petřikov, Stanislav Tůma, Jaroslav Kříž a Vincent Riňák. V nasledujúcom decéniu priviezli medaily Josef Věnsek a Semír Pepic, ktorý neskôr reprezentoval Austráliu na OH v Aténach. Na svetových armádnych a univerziádnych súťažiach bol viacnásobne úspešný Marek Matuszek, ktorý vedie oddiel spolu s Jánom Gregorom ml. Istý trénersky podiel v Dukle mal aj ukrajinský tréner Dmitro Vološčuk.
Bez ohľadu na podmienky pracovali džudisti Dukly na tatami naplno, počínajúc telocvičňou ČH na Uhlisku, v malej telocvični či v hlavnej športovej hale na Štiavničkách cez telocvičňu SOU na Kačici či kasárňach v Radvani až po džudistickú telocvičňu v športovej hale, po rekonštrukcii odovzdanú do užívania v roku 1999. Dukla má v novšom období v Jánovi Gregorovi ml. konečne majstra Európy. Nádejným nástupcom v ťažkých hmotnostiach bol Zoltán Pálkovács, ktorý reprezentoval Slovensko na olympijských hrách v rokoch 2004 a 2008, no v roku 2010 tragicky zahynul pri dopravnej nehode.
K najnovším úspechom dukláckych džudistov patrí striebro Milana Randla na vojenských Majstrovstvách sveta CISM v roku 2016.