Rýchlostná kanoistika v Dukle je ukážkou toho, ako to fungovalo v predošlom režime a aké životodarné sú impulzy v nových podmienkach. Popri pražskej Dukle mohli rýchlostní kanoisti v trenčianskej Dukle iba paberkovať, aby ich napokon v roku 1985 zrušili. Od prvého roku samostatnej Slovenskej republiky a začiatku novej éry zozbierali vodáci obdivuhodnú zbierku úspechov a potvrdzujú oprávnenosť svojej existencie, podopretú serióznou prácou.
Oprávnene bola rýchlostná kanoistika zriadená v Dukle Trenčín pre prirodzené podmienky na rieke Váh, kde má vodácka tradícia najstaršie korene na Slovensku. Veslári tu začali už koncom 19. storočia a kanoisti mali od roku 1923 po Prahe druhý najstarší čs. vodácky odbor. Výkonnostný vzostup urobila rýchlostná kanoistika v Dukle od roku 1970 pod odborným dohľadom prvého trénera Vladimíra Špačka, olympionika – kajakára z OH 1960 v Ríme, ktorý bol v stredisku do roku 1979. Spomedzi prvých pretekárov urobili prvé majstrovské zápisy v päťkanoe, teda v bývalej disciplíne, kanoisti v zložení Urban, Tóth, Válek, Panuška, Výborný, ktorí si po roku 1971 dali repete aj v roku 1972. Z majstrovstiev ČSSR 1973 pribudlo do vitríny Dukly šesť zlatých medailí.
Prvé výraznejšie výsledky dosiahli ziskom medailí z vrcholných vojenských súťaží kajakár Viktor Podloucký víťazstvom roku 1974 v Tate, singlkanoista Ladislav Válek bol piaty na MS 1973 v Tampere na 10 km, ďalšou striebornou medailou z MSA 1975 ďalší singlkanoista Peter Biskupič. Za najhodnotnejšie z tohto obdobia možno považovať semifinálové 7. miesto Jindřicha Wybranieca v štvorkajaku na olympijských hrách 1976. Treba súčasne upresniť, že v čase štartu na uvedených OH v Montreale bol už V. Podloucký členom Dukly Praha, podobne ako ďalší v K-4 Lubor Štark členom Slávie UK Bratislava. V nasledujúcich dvoch sezónach reprezentovali na svetových šampionátoch Biskupič, Borkovec i Štark, ale olympijskej nominácie v roku 1980 sa nedočkali. Štvorkajak Dukly v zložení Hagara, Lipták, Blaho, Miškovič dokonca na československom šampionáte porazil aj K-4 nominovanú na MS. Trénerske žezlo po K. Špačkovi prevzali M. Řezníček a J. Wybraniec.
Už v prvom roku renesancie rýchlostnej kanoistiky v novej Dukle priniesol ako prvý medailu Attila Szabó z majstrovstiev sveta 1993 v Kodani. Tento skvelý kajakár a bývalý majster sveta po návrate z Dukly Praha tak stihol rozšíriť svoju pozoruhodnú zbierku medailí. Odvtedy kanoisti získali na OH, MS a ME desať medailí, čo je dôkazom pevného miesta v Dukle a svedčí to aj o kvalite trénerskej práce J. Zigu, J. Divinca, L. Komárka a P. Biskupiča.
Najväčší podiel spomedzi medailistov mal kanoista Slavomír Kňazovický s 1 zlatou, 3 striebornými a 1 bronzovou medailou. Z troch olympijských štartov získal jednu medailu v roku 1996. Od roku 2001 bol práve on hlavným trénerom oddielu kanoistiky, pričom ďalším trénerom bol aj je Radovan Šimočko. V tomto období sa najviac darilo viacčlenným posádkam, osobitne štvorkajakom. Na majstrovstvách sveta v roku 2002 loď v zložení Rastislav Kužel, Ladislav Belovič, Juraj Lipták, Martin Chorváth vypádlovala striebornú priečku. Člen tejto lode, Ladislav Belovič, je od roku 2017 hlavným trénerom rýchlostných kanoistov v Dukle.