Rýchlostná kanoistika v Dukle je ukážkou toho, ako to fungovalo v predošlom režime a aké životodarné sú impulzy v nových podmienkach. Popri pražskej Dukle mohli rýchlostní kanoisti v trenčianskej Dukle iba paberkovať, aby ich napokon v roku 1985 zrušili. Od prvého roku samostatnej Slovenskej republiky a začiatku novej éry zozbierali vodáci obdivuhodnú zbierku úspechov a potvrdzujú oprávnenosť svojej existencie, podopretú serióznou prácou.
Oprávnene bola rýchlostná kanoistika zriadená v Dukle Trenčín pre prirodzené podmienky na rieke Váh, kde má vodácka tradícia najstaršie korene na Slovensku. Veslári tu začali už koncom 19. storočia a kanoisti mali od roku 1923 po Prahe druhý najstarší československý vodácky odbor. Výkonnostný vzostup urobila rýchlostná kanoistika v Dukle od roku 1970 pod odborným dohľadom prvého trénera Vladimíra Špačka, olympionika – kajakára z OH 1960 v Ríme, ktorý bol v stredisku do roku 1979. Spomedzi prvých pretekárov urobili prvé majstrovské zápisy v päťkanoe, teda v bývalej disciplíne, kanoisti v zložení Urban, Tóth, Válek, Panuška, Výborný, ktorí si po roku 1971 dali repete aj v roku 1972. Z majstrovstiev ČSSR 1973 pribudlo do vitríny Dukly šesť zlatých medailí.
Prvým olympijským medailistom bol v roku 1996 v Atlande Slavomír Kňazovický, ktorý je dodnes súčasťou Dukly ako tréner Vincenta Farkasa, premiérového olympionika v Rio de Janeiro 2016. Na týchto olympijských hrách mala Dukla aj Petra Gellho, viacnásobného olympionika a majstra sveta z roku 2011 ako jednotlivca, a najnovšie sa stal aj strieborným medailistom z majstrovstiev sveta v roku 2017 v dvojkajaku.
