V radoch zmluvných športovcov VŠC DUKLA je aj úspešná mladá slovenská boxerka Jessica Triebeľová, ktorá je už vo svojich 18 rokoch trojnásobnou majsterkou Európy v danej kategórii, víťazka prestížneho turnaja a držiteľka titulového opasku Golden Girl. Využili sme čas karanténnych opatrení kvôli koronavírusu a požiadali sme Jessicu o zodpovedanie tradičných otázok, aby ste ju mohli lepšie spoznať.
Ako dlho sa už venuješ boxu a čo Ťa k nemu viedlo, prečo práve box?
,,Olympíjskemu boxu sa venujem už 10 rokov a priviedol ma k nemu môj otec, ktorý tiež boxoval. U nás v Kline, oravskej dedine, odkiaľ pochádzam, založil klub, kde nás spoločne s bratom začal trénovať. Neskôr sme mali aj rôznych iných trénerov, najmä z Ukrajiny. Na boxe sa mi páči jeho individualita a tá atmosféra zápasov.“
Ako 18 ročná už súťažíš v najvyššej kategórii. Bol prechod do tejto kategórie pre Teba ťažký?
,,Súťažím v kategórii do 60kg v elite ženy. Zatiaľ som mala len jeden turnaj v tejto kategórii, kde sú už staršie ženy nad 18 rokov. Nebolo to ľahké, či mentálne alebo fyzicky, je to už iný box ako bol doteraz. Je rýchlejší a silovejší, ale po prvých zápasoch a sparingoch som sa do toho rýchlo dostala, a teraz sa cítim seberovne so súperkami, ktoré má čakajú.“
Popri športovaní na vrcholnej úrovni máš stále aj školské povinnosti. Akú školu navštevuješ a ako sa Ti darí spájať tieto aktivity?
,,Navštevujem Strednú odbornú školu podnikania a služieb v Námestove. Tento rok mal byť maturitný ale keďže to bol aj olympijský rok, školu som si na rok prerušila. Doteraz som však školu zvládla dobre. Mám veľmi dobrých učiteľov, s ktorými sa dá vždy dohodnúť na termíne skúšok, a tiež na objasnení učiva, ktoré si musím dobiehať sama, keďže študujem individuálne. Celkovo by som sa asi zhodnotila ako priemerný študent. Najviac ma baví ekonomika a podobné obchodné predmety. A čo nemám rada? Keď je toho na mňa naraz veľmi veľa – učenia a potom aj tréningov. Moje ďalšie pokračovanie v štúdiu zatiaľ ešte neriešim a uvidím, čo ukáže čas po ukončení maturity.“
Aký je Tvoj najväčší športový sen?
,,Mojím najväčším snom a cieľom je ísť na olympiádu. Preto som veľmi vďačná aj za podporu VŠC DUKLA, ktorá mi k naplneniu tohto cieľa určite môže len pomôcť. Celkovo mi je DUKLA v mojej príprave veľmi nápomocná, či už možnosťou prísť na sústredenie do Banskej Bystrice a využívať výbornú regenráciu, tak isto aj na prípravnom sústredení v Taliansku kde som bola 4 týždne s trénermi.“
Máš obľúbené destinácie na sústredenia?
,,Celkom sa mi zapáčilo spomínané Taliansko, je tam totiž veľa dievčat s ktorými sa môžem na tréningoch spárovať a posúvať sa dopredu.“
Ktoré chvíle z minulých sezón boli pre Teba najsilnejšie?
,,Rok 2018 bol pre mňa na začiatku výborný, no jeho koniec bohužiaľ už neúspešný. Začiatkom roka som vyhrávala každý turnaj, získala som opasok z prestížneho turnaja vo švédsku – Golden Girl, potom som sa stala opäť majsterkou Európy do 57kg a získala som miestenku na mládežnícke olympijské hry do Buenos Aires. A potom sa to trochu skomplikovalo. Mala som zdravotné problémy zo zápästím, musela som trénovať jednou rukou. Na mládežníckych olympijských hrách, kde som bola hlavnou favoritkou, to bohužiaľ nevyšlo a prehrala som v prvom zápase. Potom nasledovala ročná pauza a otázka, či sa vôbec ešte chcem vrátiť do ringu.“
Prečo si takto uvažovala a čo Ťa presvedčilo vrátiť sa?
,,Spomínané problémy zo zápästím stále pretrvávali, pomohla mi až terapia v Rakúsku v lete. Navrát k boxu nebol jednoduchý, no rozhodla som sa, že nechem zahodiť tú dlhú cestu, ktorú som už boxu obetovala a chcem pokračovať v sútažení. Najviac mi pri tom pomohli rodičia. Postupne som si zažala veriť, že som urobila správne rozhodnutie.“
Nakoľko tento článok píšeme v dobe, kedy celý svet bojuje s novým koronavírusom a box bol jeden zo športov, ktorý dlho opatrenia nezavádzal, ako to u Vás prebiehalo?
,,Tak my sme to mali dosť kompikované. Keď bola situácia vážnejšia a začali sa rušiť všetky športové podujatia, čakali sme, že aj nám zruší naša kvalifikácia ale to sa nestalo. Celá výprava sme odleteli do Londýna, kde neboli žiadne opatrenia a nič sa tam veľmi neriešilo. Boxovalo sa 4 dni, ja som mala nastúpiť na svoj prvý zápas, no deň pred tým zvolali poradu, na ktorej oznámili, že sa kvalifikácia preruší. Po príchode domov sme boli dva týždne v povinnej karanténe v našom penzióne. Tá sa už pre nás skončila a som konečne doma. Počas karantény som si aj dobre odýchla a trochu potrénovala v rámci možností. Teraz môžem sama trénovať v našej telocvični a udržiavať sa tak v kondícii.“
Aký je Tvoj názor na preloženie Olympijských hier v Tokiu o rok?
,,Podľa mňa je to dobré rozhodnutie. Keď sa situácia upokojí, môže sa vrátiť aj môj tréner z Ruska a môžeme pokračovať ďalej v spoločných tréningoch.“
Fotogaléria k článku
